Strana 25
vybudovať vďaka zaujímavým postavám vo lme, vtelevízii
aleaj vdivadle. Po čase sa dostavili dokonca aj ocenenia, ako
napríklad Donatelov David za hlavnú postavu čo samozrej-
me pozdvihlo moje herecké sebavedomie.
Za těch třicet let tam jste hrála vbezmála padesáti
lmech, což by se vám doma asi nepodařilo. Jak si vy-
světlujete, že jdete doslova zrole do role? Jste pro Italy
něčím „exotická“?
Nie, nemyslím si že som exotická. Vsúčasných talianskych
lmoch nenájdete Sophiu Loren alebo Ginu Lollobrigidu,
popri ktorých by som asi vyzerala veľmi exoticky. Takže
neviem. Je mi veľmi ťažké posúdiť, čím som Talianov zaujala.
To by ste sa museli opýtať priamo ich.
Za tu dobu jste pracovala snejednou lmovou legen-
dou, ať už jde orežiséry, nebo herce. Kdo vám nejvíce
přirostl ksrdci, koho jste opravdu sposvátnou úctou
pozorovala?
S„posvätnou úctou“ som pozorovala anajviac sa naučila od
Emílie Vášáryovej, Božidary Turzonovovej, Emila Horvátha,
Jiřiny Bohdalovej, Martina Hubu… takú disciplínu, profe-
sionalitu aserióznosť, sakou pristupujú kpráci títo herci
som nikde inde nevidela. Ztoho, čo som sa od nich naučila
aodpozorovala, ťažím ešte dodnes.
Jednou ztěch legend byla Shirley McLaine, držitelka
Oscara, fantastická herečka. Jaké to bylo hrát sní?
Vjedno ráno som prišla na pľac avidím obrovsky luxus-
ný karavan, z ktorého vystupovala malá, nenápadná žena
zababušená vobrovskej vetrovke, vteplákoch avpapučiach.
Myslela som si, že je to upratovačka, no vzápätí ma asistent
réžie chytil za ruku, zaviedol ma knej apredstavil nás: Bola
to Shirley Mc Laine. Hrať sňou bola česť.
Jak vzpomínáte na Gérarda Depardieua, se kterým jste
se také na place ocitla?
Bol ako malý chlapec na detskom ihrisku. Neustále vtipko-
val, žartoval, dokonca aj tesne pred ostrou, kedy som mala
hrať dramatickú scénu, ma stále rozptyľoval arozosmieval.
Vtedy som uplatnila techniku mojej pedagogičky na VŠMU
Eleny Lindtnerovej, ktorá nám stále opakovala, že aj keby
sa okolo nás strieľalo, nesmie nás to vyviesť zkoncentrácie.
Po dlouhé době jste přala roli vdomácím lmu Nikdo
mě nemá rád. Co vás přesvědčilo?
Petra a Tomáša (spolurežiséry Petra Kazdu a Tomáše
Weinreba – pozn. red.) som stretla na Filmovom Festivale
v Košiciach, kde som prezentovala jeden taliansky lm.
Myslím si, že ich dosť prekvapilo, že slovenská herečka
prišla na Festival stalianskym lmom. Nepoznali ma aani
ja som ich nepoznala. Toto náhodne stretnutie však bolo
osudové, lebo po pár mesiacoch som už čítala ich scenár
aveľmi ma zaujal. Tak ako ma zaujal ich prvý lm Já, Olga
Hepnarová. A keď som sa dozvedela, že hlavnú postavu
stvárni Rebeka Poláková, nemohla som odmietnuť, pretože
Rebekin otec, režisér Roman Polák bol mojim hereckým
Pygmalionom. On ma prvý krát postavil pred kameru, ako
12-ročnù vtelevíznom lme Poľovačka na otca aon ma prvý
krát postavil na divadelné dosky, ako Júliu v Slovenskom
Národnom Divadle vBratislave. Hrať Rebekinu matku bola
pre mňa výzva, ktorej sa nedalo odolať.
Měla jste někdy ten pocit, že vás „nikdo nemá rád“?
Nie. Nikdy. Iba ak ma niekedy konkrétny „niekto“ nemal
rád. Pamätám si na základnej škole ma jedna učiteľka nema-
la veľmi vláske adávala mi to aj pocítiť. Nevedela som príči-
nu, ale nemám na to dobré spomienky. Dostalo sa to až tak
ďaleko, že mi mama nakoniec zmenila triedu.
Jaké to bylo vrátit se khraní vrodném jazyce?
Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce vrátiť sa ktomu primár-
nemu procesu hrania, ktorý je automaticky zakódovaný
vmaterinskom jazyku, aktorý som sa ja vTaliansku snažila
odkódovať ahľadať ho cez úplne iné zvuky avýslovnosť,čo
sa mi aj čiastočne podarilo. Bola som aj veľmi zvedavá, či sa
mi ešte podarí vrátiť sa tam, kde sa to pre mňa všetko zača-
lo. Keďže som dovtedy nemala na to odvahu, mám pocit, že
Petrov aTomášov lm bol ten správny moment.
Jaké bylo natáčení? Je nějaký rozdíl vtom, jak se točí
unás ajak vItálii?
Taliansky štáb je početnejší atým pádom chaotickejší. Pracuje
sa menej hodín, pretože Taliani majú veľmi prísne pravidlá
odbory, ktoré striehnu, aby sa pravidla dodržovali. Takže nad-
časy sú veľmi výnimočné anedele musia byt vždy voľné. Čo sa
týka hercov, tak vTaliansku nás viac rozmaznávajú asprávajú sa
knám ako kmalým neposlušným deťom, ktorých treba všade
viesť za ruku adávať pozor aby sa nám nič zlé nestalo.
Achvíli nato jste přala roli vdalším českém lmu,
slovinského režiséra Olma Omerzy. Máme očekávat,
že se vracíte zpátky domů?
Scenár Olma Omerzu ma tiež veľmi zaujal ataktiež aj on ako
režisér. Takže tu som už vôbec neváhala, či do toho íst alebo
nie. Príbeh Nevďačné bytosti rieši veľmi univerzálnu tému,
akou je generačná meera mei rodičmi adeťmi. Takže
pokiaľ ide odobrý scenár azaujímavú postavu, neváham sa
vrátiť späť na rodnú zem. Aj keď, ako som už povedala, pred
pár rokmi by som si to ešte netrúa. Nebola som na to zrelá.
Bol to dlhy proces hľadania si novej identity ako herečka
vTaliansku, ahlavne jej konsolidácie. Ale mam pocit, že
konečne nastal čas, kedy tieto dve identity môžu spoločne
existovať aíst ruka vruke.
Sledovala jste celou tu dobu vItálii, co se děje včesko-
-slovenské kultuře?
Priznám sa, že veľmi málo. Moje pravidelne návštevy rodičov
sa obmeujú hlavne na Vianoce avtedy pozeráme reprízy
starých silvestrovských programov a československé lmy
MAXIMUM
|
25
Je mi veľmi ťažké posúdiť, čim som Talianov zaujala.
❝
ROZHOVOR
22-26_Bobulova_2.indd 2522-26_Bobulova_2.indd 25 22.07.2025 13:0222.07.2025 13:02